Nových sedem divov sveta - Koloseum (1. časť)

26. 07. 2016

Približne 2 200 rokov po tom, čo helénsky filozof Filón Byzantský opísal starovekých sedem divov sveta, bolo v portugalskom Lisabone 7. 7. 2007 vyhlásených nových sedem divov sveta. Ďalším členom elitnej sedmičky sa stalo rímske Koloseum...

10481440_large-original
Koloseum (po taliansky Colosseo) sú ruiny veľkého amfiteátra, ktoré sa stali architektonickou dominantou Ríma. Je postavené na mieste umelého jazera v záhrade Nerovho Zlatého domu na konci Forum Romanum. Pôvodne slúžilo ako amfiteáter a bola to najväčšia budova v Rímskej ríši. Koloseum sa pôvodne nazývalo Flaviovský amfiteáter (po latinsky Amphitheatrum Flavium, v taliančine Anfiteatro Flavio) podľa dynastie, z ktorej pochádzali obaja jeho stavitelia. Až neskôr sa vžil názov Koloseum, znamenajúci „obrovský“ (myslia sa buď obrovské rozmery samotného amfiteátra, alebo rozmery obrovskej sochy Nera, ktorá pri amfiteátri stála).
colloseum-12-original
Rozkaz na vybudovanie amfiteátra dal cisár Vespasianus roku 72 nášho letopočtu, dokončili ho za cisára Tita roku 80. Ďalšie vylepšenia boli uskutočnené počas vlády Domiciána.  Vespasianus, veľmi schopný a súčasne veľmi lakomý cisár, je vraj autorom výroku „pecunia non olet“ (peniaze nesmrdia), pod ktorým zvýšil poplatky za používanie verejných záchodov a daň za predaj moču garbiarom. Na druhej strane však veľmi dobre vedel, že ľud potrebuje chlieb a hry, a preto sa rozhodol postaviť nový amfiteáter. Na financovanie použil svoj podiel na bohatstve, ktoré Rimania ulúpili pri svojom víťazstve nad veľkým židovským povstaním v roku 70.
colosseo-original
Koloseum pôvodne slúžilo na rôzne hry a zápasy. Roku 404 po Kristovi boli gladiátorské zápasy zakázané, takže sa už nekonali, v 6. storočí sa skončili aj zápasy s divými zvieratami. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočia slúžila ako kameňolom - kamene z Kolosea sa použili na výstavbu Palazzo Venezia, Palazzo della Cancelleria a Baziliky sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. v 18. storočí ťažbu kameňa ukončil tak, že budovu zasvätil kresťanským mučeníkom, ktorí tu údajne zahynuli. K amfiteátru sa viaže aj slávne proroctvo, ktoré v 8. stor. vyslovil Beda Venerabilis: ,,Kým stojí Koloseum, bude stáť Rím. Keď padne Koloseum, padne Rím. A keď padne Rím, padne aj svet.“
colosseum-77-original
Koloseum má výšku 57 metrov, dĺžku 189 metrov a šírku 156 metrov, základy sú zapustené až do hĺbky 9 metrov. Obvod vonkajšej steny bol pôvodne 545 metrov. Má 80 vchodov a aj východov. Odhaduje sa, že na výstavbu vonkajšieho múru sa použilo 100 000 kubických metrov sivoružového travertínu, pričom jednotlivé bloky kameňa boli spájané kovovými sponami. Celková hmotnosť týchto spon sa odhaduje na 300 ton. Samotná aréna (teda javisko) mala dĺžku 83 metrov a šírku 48 metrov. Aréna mala drevenú podlahu, ktorá bola pokrytá pieskom (latinský výraz pre piesok je harena alebo arena). Kapacita amfiteátra sa dnes odhaduje na 50 000 návštevníkov, aj keď v kódexe z roku 354 sa uvádza, že návštevníkov mohlo byť až 87 000.
colosseum-5-www-arch-cam-ac-uk-original
colosseum-1-www-pem-cam-ac-uk-original
colosseo-the-heart-of-ancient-rome1-original
Foto: INT

Komentáre: